GLOBSEC 2014

Bratislavský GLOBSEC roste. Zřejmě nejvýraznější podobná událost ve střední Evropě? Letos se kromě premiérů V4, ministrů zahraničí a švédského ministra obrany objeví i ukrajinský revolucionář Vitalij Kličko. Na akci se zřejmě podílí jak slovenské, tak i maďarské MZV… zajímavé.

GLOBSEC 2013 from SAC / CEA/ CEPI on Vimeo.

Gepardi v OBSE

Kdo by neznal 3 "koše" činnosti OBSE - politicko-vojenská dimenze, ekonomicko-environmentální a lidskoprávní. Stejně je také rozdělena agenda Parlamentního shromáždění OBSE, které právě probíhá ve Vídni. Na dopoledním lidskoprávním bloku vystoupila řada řečníků s kritikou Běloruska, například Dunja Mijatovic (Představitelka OBSE pro svobodu médií) nebo Janez Lenarčič (ředitel Úřadu OBSE pro demokratické instituce a lidská práva). Největší aplaus ale sklidil slovenský poslanec Osuský, který ve své řeči citoval z Viscontiho filmu Il Gattopardo a kritizoval Lukašenkův režim za jeho snahu zůstat u moci za každou cenu. Podobně jako se sicilský aristokrat Prince Don Fabrizio Salina snažil v 60. letech 19. století ubránit revolučním událostem drobnými ústupky, tak i Lukašenko hraje dvojí hru: trochu ustoupit kritice EU a hned vzápětí tvrdě potlačit opozici. Zmiňovaná citaze zní: "Things will have to change in order that they remain the same."

Československý den pokračoval odpoledne, kdy se hlavní hvězdou politicko-vojenského bloku stal český senátor Jaromír Štětina, který v ruštině pokáral Rusko za jeho konflikt s Gruzií a vyzval k bojkotu olympijskýh her v Soči. Diplomati si takovou řeč, co předvedl český senátor, dovolit nemohou, tak slovy senátora "jsem se toho zhostil alespoň já".

Kdo se bude zítra na Slovensku čudovať?

Slovenská národná strana?

"Aby naše ženy nemusely plakať."


"Aby naše hranice zostali našimi hranicami."





Smer?

"Hrozba pre Slovensko, pravicový zlepenec."








KDH?


"Spolu pre silne regiony."







SDKÚ?


"Dokážeme to."







Anebo někdo úplně jiný?

Muž na odstrel

Najpozitívnejšie vnímaným ministrom slovenskej vlády je nepochybne minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Jeho význam je daný predovšetkým tým, že jeho nominácia bola apolitická a do funkcie bol menovaný ako veľmi kvalitný odborník v oblasti medzinárodných vzťahov. Práve renomé, ktoré má v zahraničí (v rokoch 1999 až 2005 pôsobil ako Generálny tajomník OBSE), viedlo Róberta Fica k jeho výberu. Fico vedel, že zloženie vládnej koalície (prítomnosť kontroverzných subjektov SNS a HZDS) vyvolá rozporuplné reakcie a že potrebuje extrémne skúseného ministra zahraničných vecí, aby obratne tlmil negatívne prejavy partnerov v zahraničí. Preto mu bol ochotný garantovať určitú nezávislosť.
Toto manželstvo z rozumu istý čas fungovalo (odhliadnuc od občasných rozporov – Kubiš musel napríklad tu a tam mierniť Ficové nadšenie so spolupráce s problémovými aktérmi a korigovať jeho problematické výroky). Zdá sa ale, že idylka sa blíži ku koncu. Je pomaly verejným tajomstvom, že sa na poste ministra zahraničných vecí pripravuje zmena a že pre Kubiša sa už hľadá nová pozícia (ideálne na vysokom poste v niektorej medzinárodnej organizácií).
Dôvodom má byť kritika ekonomickej dimenzie zahraničnej politiky. Fico sa dlhodobo snaží o to, aby slovenská diplomacia viac akcentovala rozvoj obchodu so zahraničím a to aj za cenu opustenia pôvodných hodnotových priorít (podpora slobody, rozvoj demokracie, dodržiavanie ľudských práv), čo sa prejavuje snahou o prehĺbenie spolupráce s Ruskom, Čínou, Vietnamom apod. V tom mu celkom evidentne Kubiš oponuje. A zdá sa, že niektorým ľuďom z premiérovho okolia (s podnikateľským pozadím a ambíciami) došla trpezlivosť.
Ak sa potvrdí, že Kubiš z funkcie odchádza, je to špatná správa pre slovenskú zahraničnú politiku. Ťažko si predstaviť lepšieho garanta jej stability. Ficov vplyv na túto oblasť bude určite oveľa výraznejší, čo bude mať zhubné následky na renomé SR u strategických spojencov. Navyše bude ťažké nájsť vhodného nástupcu. A čo je horšie, okrem mien z diplomatických kruhov sa objavili aj kandidáti s politickým pozadím, ktorý v obore nemajú absolútne žiadnu šancu uspieť – napríklad súčasný minister kultúry Marek Maďarič by bol obzvlášť nešťastnou voľbou.

(Anti)amerikanizmus slovenskej zahraničnej politiky

Denník Pravda na svojich stránkach pred pár dňami uverejnil exkluzívny rozhovor s Rastislavom Káčerom, kariérnym diplomatom, ktorý donedávna pôsobil vo funkcií veľvyslanca Slovenskej republiky v Spojených štátoch amerických. Káčer sa v nich miestami celkom otvorene vyjadruje k vzájomným vzťahom týchto krajín. Rozhodne stojí za prečítanie! Vyberám pár citácií, ktoré ma najviac zaujali:

"Realita je dokonca taká, že počas Ficovej vlády sme urobili niekoľko proamerických gest, ktoré by zrejme nebol Dzurinda ochotný urobiť, ale nemôžem o nich hovoriť, lebo sú vysoko dôverného charakteru. Išlo o záležitosti, o ktorých som si nemohol robiť ani poznámky na papier."

"Keď sa potom na stretnutí veľvyslancov EÚ v USA pýtali poradcu pre národnú bezpečnosť Stephena Hadleyho, prečo šéf Bieleho domu ide na Slovensko, odpovedal, že Američanom sa páči príbeh Slovenska. Ako krajiny, ktorá sa zmenila zo škaredého káčatka na krásnu labuť."

"Slovensko je dnes vnímané nielen v USA, ale aj vo viacerých členských štátoch NATO ako jedna z najproruskejších krajín v aliancii aj v Európskej únii. Nechcem to však nazvať tak, že sme trójskym koňom ruských záujmov v Európe, ale..."

Pravda, 9. septembra 2008

Show must go on! aneb „Tlačový zákon“ revival...

Stručná rekapitulácia
Na Slovensku bol pred nedávnom schválený nový tlačový zákon, ktorý vzbudil v radoch novinárov, ale aj verejnosti veľký nesúhlas (kriticky voči nemu vystúpili aj zahraniční partneri, napr. OBSE). Zdalo sa, že prvýkrát od volieb 2006 má opozícia šancu pritlačiť koalíciu Smer – HZDS – SNS k múru, pretože hrozila nespoluprácou pri ratifikácií tzv. reformnej zmluvy. Koalícia ale nakoniec slávila absolútny úspech – schválila tlačový zákon a prešla aj reformná zmluva! Dôvod? Opozičná Strana maďarskej koalície (SMK) pri ratifikácií kolaborovala (čím v podstate získala iba to, že vláda nebude tlačiť na zmenu školského zákona). Týmto krokom vyvolala SMK doposiaľ najväčšiu roztržku medzi opozičnými stranami.
----------------------------

Ostatné opozičné strany SDKÚ a KDH pochopiteľne pre postup SMK iné označenie než „zrada“ nenašli a vytrvalo s týmto subjektom odmietajú spolupracovať. Nie že by to niečo znamenalo. Opozícia dlhodobo čelí kritike, že je voči vláde bezradná. Veľmi vypovedajúce sú prieskumy verejnej mienky, ktoré martýrium opozičných strán pekne dokladajú. Navyše, neschopnosť konkurovať vládnym stranám má v týchto subjektoch za následok vznik silných dezintegračných tendencií. Ozývajú sa hlasy požadujúce generačnú výmeny v ich vedení. Vydieranie ohľadne ratifikácie reformnej zmluvy bolo prvým náznakom, že by opozícia mohla efektívne niečo dosiahnuť. Za takejto situácie preto zanechal podraz SMK trpkejšiu pachuť.

V tomto kontexte pôsobí najnovšia snaha SMK veľmi tragikomicky. SMK na dnes zvolala stretnutie expertov a pozvala aj zástupcov SDKÚ a KDH (ktorí sa pochopiteľne odmietli zúčastniť). Predmetom jednania bolo zvažovanie toho, ako možno nedostatky tlačového zákona eliminovať (výsledok je bohužiaľ pomerne chabý - reálne sa dá uvažovať maximálne o podaní na Ústavný súd).

Politika je zvláštna vec. Neprekvapuje ani tak samotný paradox, že práve SMK sa snaží pôsobiť ako výrazný odporca tejto právnej normy a dokonca ani to, že sa snaží ostatných kritikov integrovať. Musí predsa svoj lapsus nejako zakryť. Zarážajúce sú ale konkrétne výroky predsedu SMK, ktoré toto divadlo sprevádzajú. Pál Csáky totiž napríklad neváha SMK označiť za momentálne najsilnejšieho a najaktívnejšieho člena opozície. Gratulujeme!

Nezostáva než čakať, ako sa tlačový zákon v praxi prejaví. Už za pár dní budeme múdrejší. Do platnosti vstúpi v nedeľu 1. júna.

Na Slovensku je to proste tak...

Je trochu smutné,že prvý „slovenský“ príspevok tohto perspektívneho blogu bude mat pochmúrny podtón. Alebo skôr tragikomický. Pretože na Slovensku je to tak :( Sľubné demokratizačné procesy z konca 90. rokov sa zdali byt nezvratné. Avšak ani nie desať rokov po odstavení Vladimíra Mečiara od moci sa jeho Hnutie za demokratické Slovensko stalo opäť súčasťou vlády. Znalci slovenských politických pomerov dvíhali varovný prst. Optimisti ale stále verili, že hlavný vládny aktér – strana Smer – dokáže problematických partnerov udržať na uzde a k žiadnym dramatickým zmenám nedôjde.

Po posledných udalostiach sa ale už asi nenájde nikto súdny, kto by bol schopný tvrdiť, že nová vládna koalícia sa bude chovať štandardne. A teraz nenarážam na jej likvidáciu („doladenie“) ekonomických reforiem predchádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu. Narážam na dodržiavanie elementárnych demokratických pravidiel! Je navyše smutné, že primárnym zdrojom týchto krokov nie sú potenciálne problematické subjekty HZDS, alebo SNS, ale priamo Smer (od ktorého sa naopak čakalo, že by mal byť garantom štandardného chovania sa vlády) a jeho predseda. Premiér Róbert Fico sa totiž svoj súboj s médiami po niekoľkých konfliktoch rozhodol riešiť radikálne. Až príliš radikálne!

Vládna koalícia sa rozhodla prijať nový tlačový zákon, ktorý (v súčasnej podobe) výrazne zasahuje do slobody médií. Okrem iného je problematické predovšetkým to, že zavádza povinnosť dať priestor na odpoveď/reakciu na zverejnenú informáciu. A pozor – to aj v prípade, že bude pravdivá! Podrobnejšie viď napr. články v denníkoch Sme, alebo Pravda. Slovenská novinárska obec sa proti novej úprave výrazne ohradila a dokonca došlo aj k tomu, že denníky vyšli protestne s bielou prvou stranou. K niečomu takému došlo v novodobej histórií Slovenska iba tretí krát, pričom naposledy práve v dobe vlády V. Mečiara, ktorý chcel novinám zvýšiť DPH a týmto spôsobom ich ekonomicky likvidovať. Snaha zmeniť tlačový zákon má dokonca medzinárodný dopad. Proti aktuálnemu návrhu vyjadrila svoje výhrady OBSE.

O tom, že nejde o nepodstatnú záležitosť svedčí aj to, že opozičné strany sú ochotné kvôli tlačovému zákonu riskovať svoju medzinárodnú kredibilitu. Pohrozili, že nepodporia tzv. lisabonskú zmluvu týkajúcu sa reformy EÚ, ak vládna koalícia tlačový zákon schváli. Ide v podstate o jediný nástroj, ktorý opozícia v komunikácií s koalíciou má. Ich hlasy sú vzhľadom na nutnosť kvalifikovanej väčšiny potrebné, aj keď celá situácia tak budí dojem politického vydierania.

Vládna koalícia je odhodlaná zákon presadiť za každú cenu. Aktuálny návrh už prešiel príslušným výborom Národnej rady a v podstate posledná šanca na nápravu bude v priebehu schvaľovania návrhu v pléne NR SR. Držme palce, že nakoniec predsa len zvíťazí zdravý rozum, pretože prijatím tohto zákona v súčasnej podobe by sa Slovensko vrátilo o desať rokov späť. Každý koho dráždilo, že politológovia stále SR nezaraďujú medzi štandardné liberálne demokracie bude musieť zase sklopiť uši a dať im za pravdu.

A vážení! Ja viem aký je dnes dátum, ale toto skutočne nie je prvý apríl... Bohužiaľ...