pondělí 21. prosince 2009

Vánoční výzkum

Už jsem se tu dlouho nerealizoval, tak bych rád své resty odčinil prostřednictvím odkazu na ideální předvánoční výzkum a pár bonusů k tomu.
Pokud byste chtěli odhalit tajemství ženských objednávek v restauraci, zde je vodítko - rozhoduje efekt! Cituji:

"1) Females chose foods with significantly fewer calories when eating with men rather than women.

2) Women’s food choices weren’t affected just by a man being present, but in proportion to how many men were present — more men equaled fewer calories. (More women being present had the opposite effect on women’s calorie consumption.)

3) Neither the size of the group nor the gender make-up seemed much to affect males’ food choices."

Slibovaný bonus představuje výčet výrazných českých zářezů v aktuálních žebříčcích: jak v míře sebevražednosti, tak v tzv. misery indexu (deficit + nezaměstnanost) jsme konkurenceschopní! Na Maďary a Francouze teda nemáme, ale co není, může být.
Krásné Vánoce!

úterý 15. prosince 2009

Nový bulletin Cetra pro lidská práva a demokratizaci

V prosinci 2009 vyšel první bulletin Centra pro lidská práva a demokratizaci IIPS MU, který bude pravidelně přinášet aktuality a komentáře z oblasti studia lidských práv.
Bulletin je rozdělen do několika konkrétních okruhů, které reflektují odborné zaměření činosti Centra - 1) Mezinárodní trestní soudnictví, 2) Evropský systém ochrany lidských práv, 3) Zahraniční politika a lidská práva, a 4) Česká republika a lidská práva. Obsahem prvního bulletinu je například rozhovor s Evou Hubálkovou, vedoucí české kanceláře u ESLP, text o protiprávních sterilizacích, článek o zákazu křížů v italských státních školách, text o Rusku a Radě Evropy nebo komentář k tzv. české výjimce z Listiny základních práv EU. Bulletin najdete na stránkách Centra.

pátek 11. prosince 2009

Chodil tam aj Jacques Chirac... (postrehy zo Sciences Po, časť druhá)


Jeden by povedal, že existuje množstvo kontroverznejších tém, ako zážitky z jednej školy. Ale po mojom prvom poste o Sciences Po, kde momentálne trávim semester, sa mi zdá, že tak vášnivú debatu (jej väčšia časť prebehla na Facebooku, neoboznámený čitateľ odpustí) ako tú o generalizovateľnosti mojej skúsenosti na celú Sciences Po, alebo na celé Francúzsko, alebo na celý francúzsky vzdelávací systém, som už dlho neodštartovala. Nuž, treba sa zmieriť s tým, že o metodológii a energetike a mnohom ďalšom sa nikomu hádať nechce :-)

Každopádne tých pár vecí, čo zazneli v minulom poste, si žiadajú pokračovanie. Len by som tu chcela upozorniť, že napriek tomu, že mi občas ujde možno vskutku hanebná generalizácia typu „takto to funguje vo Francúzsku“, skutočne ide iba o moje dojmy. Kto chce, môže si myslieť, že nemám právo hodnotiť nejakú školu na základe jednosemestrálneho pobytu (ale vzhľadom na to, že nezostavujem rebríček univerzít pre Financial Times, ale píšem o mojej skúsenosti, si to nemyslím), a môže mať aj iné dojmy (ako sa ukázalo, dokonca aj vtedy, keď nedisponuje ani len tou jednosemestrálnou skúsenosťou, čo zase pre zmenu prekvapuje mňa :-)). Ale to je asi tak všetko, čo s tým môže urobiť, pretože našťastie stále máme slobodu slova :-)

Takže k veci. Minule som sem písala o administratívnych „radostiach“. Ak vás to pobavilo, a chcete viac v podobnom duchu, tu je k dispozícii v češtine blog mojej spolužiačky zo Sciences Po. Ak chcete ešte viac, prečítajte si miestami politicky nekorektnú, miestami trošku vulgárnu, ale aj tak ultimátne zábavnú knihu Merde – rok v Paríži od Stephena Clarka.

Kam pre fondy
V tomto poste sa dotknem jednej dôležitej viac-menej administratívnej veci, a to financovania. Pobyt v Paríži nie je lacná záležitosť (presnejšie a úprimnejšie, je to pre našinca pekelne drahá záležitosť). Slovenskí študenti (rozhoduje občianstvo a trvalý pobyt) majú ale možnosť sa obrátiť na Nadáciu Slovenského plynárenského priemyslu a na Nadáciu Tatra Banky, ktoré vedia dosť výrazne prispieť na vykázateľné náklady (ubytovanie, knihy, doprava a podobne) v rámci ich programov Hlavička a Študenti do sveta. Pri uchádzaní sa o financovanie od SPP treba predložiť aj projekt, na ktorom budete na pobyte pracovať (môže to byť napríklad diplomová práca, alebo odborný článok), pri Tatra Banke stačí samotný pobyt. Ak tieto možnosti chcete využiť, nechajte si aspoň týždeň na pozorné vyplnenie žiadostí, ktoré sú síce menej obsiahle ako väčšina grantových formulárov, ale zase obsiahlejšie ako formuláre, s ktorými sa bežne človek stretne počas štúdia. Čo sa týka výšky nákladov na bývanie a štúdium, o ubytovaní pod cca 300 eur som tuším ani nepočula, ale skôr treba rátať 400 až 500 za samostatnú izbu alebo malé studio (už len preto, že ak po martýriu zháňania bývania konečne niečo nájdete, budete mať chuť zaň zaplatiť trebárs aj obličkou a obmedzovať sa v tejto situácii desiatkami eur hore dole je psychicky veľmi náročné).

Ak sa vám podarí bývať legálne, so zmluvou s majiteľom bytu, a splniť všetky ďalšie požiadavky, môžete dostať aj príspevok na ubytovanie od tzv. CAF (viac tu). Ten sa môže pohybovať až do výšky približne 200 eur mesačne, a pokiaľ máte pevné nervy, je to zrejme vhodné vyskúšať (ja som na to rezignovala, o tom, ako také humorné žiadanie o štipendium, hoci od inej organizácie, môže vo Francúzsku prebiehať, viac tragikomickou formou tu).

Plus budete potrebovať vreckové „na prežitie“ asi tak 300 eur na mesiac, ale ak sa nechcete neprimerane obmedzovať (čím myslím šetrenie na základných potravinách a práčovni, nie party iba obdeň namiesto denne) a výnimočne zaplatiť nejaké vstupné do pamiatky alebo drink/café, tak skôr tých 400. Kto by si chcel zachovať rovnaký životný štýl, ako v Brne, obzvlášť v zmysle hojnej návštevy v Paríži tak obľúbených kaviarní, či reštaurácií a podobne, vyjde ho to približne 4x drahšie (ako v Brne; môj odhad).

Čo zapísať, ako, kedy, a prečo... a či vôbec
Čo sa týka samotného štúdia, ja chodím na „master affaires internationales“, čiže niečo ako nadväzujúce magisterské štúdium medzinárodných vzťahov. Toto je na Sciences Po rozdelené na ďalšie smery, predovšetkým na medzinárodnú bezpečnosť a medzinárodnú politickú ekonómiu. Dajú sa tu absolvovať dva typy kurzov – pre zjednodušenie povedzme, že CM (cours magistral) sa vyznačuje 12 ECTS kreditmi (čiže 6 Sciences Po kreditmi, keďže táto škola systém ECTS ignoruje, no judgment), a jeho týždenná záťaž je dvojhodinová prednáška plus dvojhodinový povinný seminár (conférence de méthode) a je zakončený skúškou. Tie ostatné majú povinnú dvojhodinovú prednášku týždenne, a sú za 6 ECTS. Mimochodom, povinná účasť na Sciences Po znamená 100% povinná účasť, vynechať bez ospravedlnenia často nie je možné vôbec a vedie k vylúčeniu z kurzu, a jediné akceptované ospravedlnenie sú zdravotné dôvody sprevádzané potvrdením od lekára. Údajne sa neakceptuje nič iné, vrátane úmrtia v rodine, doloženej účasti na zahraničnej konferencii, a tak podobne. Trošku stredoškolské pravidlo pre mňa, ale tak budiž.

Ja som si pôvodne vybrala predmety na základe toho, že sa zaujímam o energetiku, a na tú tu majú (podľa názvu, pretože prístupnosť sylabu online závisí na dobrej vôli vyučujúceho) pekné predmety na Master affaires publiques. Pokiaľ viem, býva dobrým zvykom, že na kratších pobytoch je často možné zapísať si aj predmety máličko mimo hlavný študovaný odbor (ono je to v zásade možné aj na MU a aspoň limitovaný cross-registering naprieč odbormi ponúka aj mnoho vyhlásených západných univerzít, čo je rozumné, keďže nie všetci sme požehnaní záujmom o témy bez prieniku do ďalších disciplín).

Na Sciences Po to ale en bloc možné nie je, a keďže rozvrh je k dispozícii len ľuďom, ktorí majú daný predmet zapísaný, nie je ani možné zistiť, kde a kedy má predmet mimo váš smer, ktorý vás zaujíma, prednášky a chodiť pasívne počúvať. Vyučujúci majú navyše zakázané od vedenia školy nechať vás sedieť na prednáške predmetu, ktorý nemáte zapísaný (!), takže je zrejme na danom vyučujúcom, ako vážne toto pravidlo berie (zdá sa, že majú pred študijným celkom bázeň, jedna vyučujúca nám minule hovorila o tom, ako nechápe, akým kľúčom nám študijné udeľuje známky z jej predmetu – vraj ona pošle čiastkové hodnotenia seminárov, prezentácií, paperov a skúšky, ale nechápe, podľa akého kľúča oni z toho potom dajú dokopy tú výslednú známku. Mne by sa to teda nepáčilo ani z pozície vyučujúceho – o to menej sa mi to páči z pozície študenta).

A fakt je, že ak aj kontaktujete študijné s dotazom, či by ste sa mohli prísť pozrieť na ten či onen predmet, tak to nepovolia a neprezradia vám, kedy a kde má ten predmet prednášky (vyskúšané). Roztomilé je, že to nedovolia ani v prípade, že s tým vyučujúci súhlasí (!), čo som si zase vyskúšala s predmetom Kvantitatívne metódy, vyučovaným profesorom Cautresom, s ktorým som sa na návšteve jeho predmetu dohodla ešte počas metodologickej letnej školy v Lublani.

Fakt je, že pokiaľ budete mať príliš voľného času, na Sciences Po prebieha množstvo konferencií a debát s celkom až veľmi zaujímavými osobnosťami (na obrázku k článku je foto z konferencie s Davidom Milibandom, Bernardom Kouchnerom a Carlom Bildtom, ale rečnil tu napríklad aj Václav Havel pri príležitosti získania čestného doktorátu).

Koľko jazykov vieš...
Rozčarovanie ale prišlo so zápisom jazykov. Sciences Po sa chváli celkom veľkou ponukou jazykov, ale je v tom háčik. Ako študent na výmennom pobyte nemôžete začať s cudzím jazykom na Sciences Po, a vašu úroveň na zaradenie do existujúcej skupiny v prípade aspoň miernej pokročilosti rozhodne test, ktorý je zostavený kvázi pre všetky úrovne (schválne, skúste zostaviť trojotázkový test pre všetky jazykové úrovne, aký paskvil z toho vylezie). Keďže v tom mojom na španielčinu bola najľahšia úloha napísať esej na celkom sofistikovanú tému, a keďže som chcela do (veľmi) mierne pokročilých, jazyk sa nekonal. A taktiež sa nekonala francúzština, pretože ak máte DALF, ako ja, nemáte na kurz nárok, a to bez ohľadu na to, či ste ho získali včera, pred rokom, alebo pred desiatimi, a či subjektívne cítite, že vašej francúzštine by nejaký ten clean-up prospel. Približne dvadsiatka mailov na jazykové oddelenie zostala nezodpovedaná a bolo po zápise.

Pozitívna vec z hľadiska cudzích jazykov je, že existuje veľká ponuka predmetov v angličtine, takže ak vaša francúzština nie je plynulá, môžete francúzske predmety ignorovať. V zásade to v prípade, že o sebe v tomto smere pochybujete, odporúčam, pretože na základe mojej skúsenosti nemám pocit, že by vyučujúci čo i len minimálne brali ohľad na tých študentov, čo francúzsky nehovoria bezchybne (na jednej strane, prečo by mali, ale na strane druhej, ak vyučujúca prednáša takým tempom, že lapá po dychu (bez srandy), tak vás to ako nefrancúza naštve ešte viac, ako tých, čo síce majú francúzštinu ako rodný jazyk, ale aj tak nestíhajú). Typickým prejavom tohto prístupu je, že na skúške predmetu, ktorý je vo francúzštine, nemôžete odpovedať anglicky, a to ani vtedy, keď má ekvivalent v angličtine, keď je v angličtine 90 % literatúry, teda aj väčšina terminológie, a vyučujúci, plynule hovoriaci anglicky, vám to dovolí (pretože do toho vstúpi opäť všemocné študijné oddelenie, vyskúšané). A percento zahraničných študentov na Sciences Po nech vás nemýli, pretože sa zdá, že väčšina z nich sú študenti z Maroka, Alžírska, či Blízkeho východu, ktorí majú francúzštinu často na úrovni rodného jazyka.

V zásade po tomto všetkom a po skúsenosti, že povinný predmet je bežne plný 2 minúty od začiatku registrácie je úspech, že som sa niekam zapísala, a že mi dokonca predmety rozvrhovo spadajú do dvoch dní (áno, toto sa na Sciences Po dá). Mám 12kreditové Guerres et Paix (vojny a mier), 12kreditovú Sociology of International Relations a 6kreditový Forecasting International Relations. O tom, ako prebieha samotná výuka, nabudúce.

středa 9. prosince 2009

Portréty moci

Mezi slavné fotografy, kteří pracovali pro časopis New Yorker, patřil i Richard Avedon, který fotil například Henryho Kissingera nebo i Lennyho (Simpsonovi, epizoda 13/19). Třeba Kissinger Avedona žádal, aby na něj byl milý... Takovou sílu mají portrétisté. Kissinger prosil "be kind to me", izraelsky premiér Netanjahu žádal při jiném focení "make me look good"... a například Lennyho fotky v New Yorkeru přinutily Homera Simpsona, aby si časopis koupil, i když v něm byly i exklusivní karikatury od Apua... Statické obrázky mají stále svoji sílu.
Ale k věci. Tentokrát pro New Yorker portréty nafotil Platon, který si během zasedání Valného shromáždění OSN v New Yorku pozval k focení řadu státníků z celého světa. Na webu New Yorkeru tak v článku Portraits of Power najdete portréty politiků od italského premiéra Berlusconiho, přes Václava Klause, až po venezuelského prezidenta Cháveze. K fotkám jsou připojené i krátké audio-komentáře autora-fotografa. Doporučuji například Ahmadínežáda, Berlusconiho nebo i Klause. Český prezident autora zaujal "třpytem v očích", "způsobem, jakým se dívá" nebo "krásně tvarovanou hlavou"...

úterý 8. prosince 2009

10. prosinec - Světový den lidských práv

10. prosince se slaví Světový den lidských práv a rádi bychom též přispěli svou troškou. Letos se pro EIUC Lecture podařilo zajistit vzácného hosta - dr. Andrew Robertse z Northwestern University, která se řadí mezi 20 nejlepších amerických politologických pracovišť. Andrew vystoupí ve čtvrtek od 12 hodin v posluchárně P51 s přednáškou na téma "The Quality of Democracy and Human Rights in Postcommunist Europe". Po 45minutovém proslovu v angličtině bude následovat diskuze.

Andrew Roberts je autorem monografie "The Quality of Democracy in Eastern Europe", která vyšla letos u Cambridge UP, a autorem řady statí v uznávaných časopisech.

Od 14 hodin se dále uskuteční v místnosti P21 promítání oceňovaného filmu Barmský VJ, účast na následné diskuzi přislíbila paní Sabe Amthor Soe, ředitelka Barmského centra v ČR, což slibuje velmi zajímavý zážitek.

Na organizaci těchto aktivit se podílí Centrum pro lidská práva a demokratizaci při MPÚ.

Všichni jste srdečně zváni!

neděle 6. prosince 2009

Chodil tam aj Nicolas Sarkozy, tak to musí byť dobrá škola... (časť prvá)


...fakt je, že Nicolas túto školu nedokončil, lebo nevedel poriadne anglicky. O čom je reč? O Institut d’Etudes Politiques, ľudovým názvom Sciences Po, v Paríži, kam ma poslala na jednosemestrálny výlet KMVES FSS MU. Ďakujem :) A teraz k veci, ktorá snáď zaujíma viacerých študentov medzinárodných vzťahov, ktorí pokukujú po možnosti stráviť semester+ na Sciences Po (a pre všetkých škodoradostných čitateľov) – aká je škola s povesťou „it“ education pre kariéru v medzinárodnej politike aj francúzskej štátnej správe, minimálne v celofrancúzskom meradle?

Začnem tými menej akademickými charakteristikami, ktoré nepovažujem za príliš dobre oddeliteľné od toho zvyšku. V prvom rade, ak ste nikdy neboli vo Francúzsku inak ako turisti – rovnako ako ja pred príchodom na IEP – budete zaskočení tým, ako veľmi dokážu život znepríjemniť pre našinca skutočne nepochopiteľné byrokratické praktiky. Je to síce trošku mimo zameranie Politica Mundi, ale pre štúdium vo Francúzsku a zvlášť v Paríži treba určite zvážiť aj nasledovné fakty:

- Francúzi, viac-menej en bloc, majú skôr menej radi cudzincov, čo vám potvrdí aj tá hŕstka Francúzov, ktorí sú v tomto smere (relatívne, skúste byť na chvíľu z Alžírska...) bez predsudkov. Znamená to v praxi kopu nepríjemností, od vybavovania účtu v banke cez ubytovanie cez električenky a tak ďalej. Po Sciences Po koluje historka o tom, že traja poľskí študenti prišli do rovnakej banky v jednom týždni, že si chcú založiť účet, jednému to vybavili na počkanie, druhému počas dvoch týždňov a tretiemu povedali, že to nie je možné.

- Bežný postup na pri vybavovaní čohokoľvek je taký, že na konkrétne miesto donesiete všetky doklady, ktoré považujete logicky za potrebné. Čo je väčšinou málo, pretože Francúzi považujú za normálne si pri vybavovaní električenky od vás vypýtať tzv. justificatif de domicile, inými slovami, prehlásenie majiteľa bytu/domu, kde bývate, že tam skutočne bývate, spolu s kópiou jeho OP a poslednými tromi faktúrami za plyn a elektrinu. Nekecám.

- Takže úplne všetko vybavujete na viackrát, zlaté študijné FSS, zlatý dopravný podnik mesta Brna aj Bratislavy, zlatá VZP... Po tom, ako napríklad zmeny v learning agreemente vybavujete tri týždne, sa niekde naštvete, napríklad ako ja na Centre pre Európu na Sciences Po, pošlete ich (slovensky, česky) na príslušné miesto, kde Slnko nesvieti, zabuchnete za sebou dverami, a začnete sa tešiť do Strednej Európy. (Napríklad mne na škole povedali, že zmeny v learning agreemente sa riešia na direktoráte pre master. Tam som uvážlivo dorazila v úradných hodinách, aby ma odtiaľ poslali na Centrum pre Európu, kde ale bolo 15 minút po zatváračke, následkom čoho mi ich milá zamestnankyňa ten podpis proste dať odmietla, že mám prísť budúci týždeň. Budúci týždeň dorazím, papier v ruke, a pani zamestnankyňa povie, že vraj kde mám screenshot rozvrhu. Tak sa pýtam, že na čo. No vraj aby to mohla skontrolovať, či mám skutočne tie predmety. Tak hovorím, že screenshot nemám, lebo nikto nepovedal, že mám mať, a či to teda nemôže skontrolovať v systéme. Vraj nie, pretože „sa to tak nerobí“. (MV-poznámka, pojem „standard operating procedures“ práve získal úplne nový rozmer.) Lenže... copy shop je tak na polhodinku, a to už bude Centrum pre Európu zatvorené. Hm, nevadí, tak príďte zajtra. $^#*&()(**W()___)I(&%$#@!)... Ale...

- ...pokiaľ riešite zmeny v learning agreemente, už ste vlastne „za vodou“. Najväčší parížsky problém sa totiž volá ubytovanie. Dopyt, snáď niekoľkonásobne, prevyšuje ponuku, a výsledkom je situácia, kedy o 11.40 je už prenajatý byt objavivší sa online o 10.30 (a fenomén študentov-bezdomovcov a squatterov, no kidding). Ak sa vám náhodou podarí po prekúsaní sa desiatkami až stovkami ponúk dohodnúť na stretnutí, vaša frustrácia sa umocní po zistení, že spolu s vami na obhliadku dorazilo ďalších 10 ľudí, ktorí, poznajúc situáciu vo Francúzsku, doniesli potvrdenie o príjme svojom, bankové prehlásenie o bonite klienta, potvrdenie o príjme rodičov, snáď aj výpis z registra trestov... proste takzvaný „dossier“. Následne si majiteľ vyberá, kto mu je najsympatickejší. Vzhľadom na prvú odrážku je to väčšinou Francúz, plus samozrejme ten s najväčším príjmom a najlukratívnejším zamestnávateľom. Face it, if you’re from Central Europe, you are not to be trusted. Možno ak vaši rodičia zarábajú príjem nadpriemerný aj na francúzske pomery a máte k dispozícii ich daňové priznania za posledný rok vo francúzštine. Možno.

- S predchádzajúcim bodom súvisí, že francúzske školy poväčšine nemajú k dispozícii internáty, čo pre Sciences Po platí 100%, takže na francúzsky trh s nehnuteľnosťami budete chtiac-nechtiac hodení. Pokiaľ nemáte v Paríži vlastnú nehnuteľnosť, príbuzných či kamarátov s voľnými ubytovacími kapacitami, predchádzajúcu situáciu budete zažívať približne týždeň až dva. Dobu vynásobte dvomi až nekonečnom, pokiaľ neviete po francúzsky a nie ste ochotní platiť za (komicky predražené) služby tým niekoľkým realitným kanceláriám, ktoré sa špecializujú na anglicky hovoriacich expatov. (Ďalší pekný pohľad na bývanie v Paríži k dispozícii tu.)

- Keďže prechádzajúca situácia vám bráni získať tzv. justificatif de domicile, treba sa zmieriť s tým, že kým nemáte byt, nemáte ani mobil, električenku (tj. za jednu cestu metrom platíte 1,60 eur), dokončený zápis na Sciences Po, a samozrejme ani číslo sociálnej poistky, pokiaľ ste sa náhodou rozhodli si v naivnej predstave, že EU odstránila prekážky voľnému pohybu pracovnej sily aj v prípade Francúzska, spríjemniť dosť drahý študijný pobyt legálnou prácou.

Všetko vyššie uvedené sa dá univerzálne aplikovať na všetky aspekty vybavovania čohokoľvek vo Francúzsku... Pokiaľ si myslíte, že či už štúdium na slávnej univerzite, nočný odraz Notre Dame na hladine Seiny, dobré víno za 2 eurá/fľaša alebo výpredaje na Rue de Rivoli to dokážu prebiť, go for it. O škole, živote študenta na výmennom programe a ďalších radostiach nabudúce.