"This summer school is much more about school than about summer,"...

...povedala, odkazujúc na šedé mračná nad londýnskymi ulicami v júli 2008 pri privítaní nových študentov letnej školy na London School of Economics and Political Science (LSE) Dr Joanne Horton a zdalo sa, že to myslí vážne. V pikantnom britskom humore na nesmrteľnú tému počasia sa tak decentne ozvalo varovanie, že kto túto letnú školu strávi pendlovaním medzi Ministry of Sound a Oxford Street, nemusí byť s jej výsledkom spokojný. "Ste tu, lebo chcete LSE-experience... tak ju máte mať," dodala, keby náhodou stále ešte niekto nechápal. Čo teda tá LSE-experience obnášala? A prečo som hneď, ako som včera zbadala ponuku kurzov na rok 2009, mala potrebu na ňu na Politica Mundi upozorniť?

Po prvé, LSE Summer School ponúka nesmierne široký výber kurzov, a to naprieč obormi, samozrejme so solídnym zastúpením tém týkajúcich sa medzinárodných vzťahov. Výber kurzu je kľúčový pre spokojnosť s celým pobytom, LSE totiž nemá nastavené všeobecné striktné kritériá pre prijímanie uchádzačov na jednotlivé kurzy a prvý dojem z ponuky môže byť zmätený. Sama som vyberala výlučne podľa záujmu o danú tému (vďaka čomu vyhral kurz IR105: Understanding Foreign Policy: the Diplomacy of War, Profit and Justice, alebo Foreign Policy Analysis, ako ho radšej nazýval vyučujúci, Dr Chris Alden), tento postup však nemusí byť najlepší. Jednotkou začínajúce kurzy sú totiž najľahšie, a máte na nich najväčšiu pravdepodobnosť, že sa stretnete aj s mimooborovými študentmi. Dvojkové kurzy sú ťažšie a trojkové sú už celkom náročné, hlavne tie ekonomické (o zdesenom hromadnom úteku študentov z kurzov typu EC312: Advanced Econometrics som sa celé leto napočúvala dosť) a sú primárne určené pre graduate, alebo často post-graduate študentov. Výnimkou medzi účastníkmi nie sú ani profesionáli napríklad z bankového sektoru.

Všeobecne, zdá sa, platí, že študent bakalárskeho stupňa u nás zvládne jednotkové alebo dvojkové kurzy (a na jednotkovom sa občas môže nudiť), magisterského stupňa dvojkové či trojkové. Samotná výuka pozostáva z nepovinných prednášok, povinných seminárov, často priebežných testov, prezentácií na seminároch, a záverečného testu. Študent si pritom môže vybrať, či chce len tzv. attendance certificate, alebo aj známku. Treba sa však pripraviť na vysoké nároky - pre F vyučujúci nechodia ďaleko a napríklad v mojom kurze počet hodnotení "A" predstavoval asi 5 % zo všetkých ukončení.

Organizačné pokyny sú vyčerpávajúco popísané na stránkach letnej školy, z tých subjektívnych dojmov, ktoré online nenájdete, by som vyzdvihla v prvom rade odlišnosť akademického prostredia a rozdielne poňatie výuky oproti FSS MU. Hoci koncept prednášky a seminára netreba predstavovať, absolventa kurzu Analýza zahraničnej politiky na FSS MU by mohla celkom prekvapiť požiadavka aplikovať psychologické prístupy FPA na osobnosť iránskeho prezidenta, či fakt, že v kurze je hneď niekoľko ľudí, ktorí to s prehľadom zvládnu s takou ľahkosťou a zachádzajúc do takých detailov, akoby bola v ČR reč o Klausovi. Ticho zavládlo snáď len pri aplikovaní Allisonových modelov na politický systém Gabonu (vyučujúci Dr Alden sa dlhodobo zaoberá Afrikou), ale nakoniec sme sa aj tým nejak prekúsali.

Zhrnúť všetky relevantné zážitky a doporučenia do jedného blogového postu je takmer nemožné, ale ako celok môžem LSE Summer School 2009 iba doporučiť. Pre vysokú kvalitu výuky, ústretovosť personálu voči potrebám študentov (časté sú napríklad požiadavky na zmenu kurzu na začiatku letnej školy, či dopyt po informáciách ohľadne prijímacích konaní na MA/MSc/MBA/LLM a pod. programy), cez obohacujúcu študentskú komunitu, individuálny prístup na seminároch v malých skupinkách až po zázemie, ktoré LSE ponúka.

Zážitkom sú aj tzv. Public Lectures, verejné prednášky uznávaných odborníkov, v rámci ktorých bolo v lete 2008 na prvej session zhliadnuť napríklad prejav Davida Helda, Willa Huttona či na druhej session Anthonyho Giddensa. Nemenší dojem vzbudí knižnica LSE, za ktorej obsiahnosť povie asi všetko napríklad fakt, že v nej nájdete okrem iného publikácie členov KMVES - čo by samé o sebe nebolo také prekvapivé, keby tieto neboli často dostupné aj v češtine. Bohužiaľ, na zvládnutie toho najlepšieho z knižnice LSE by nestačilo ani desať ročníkov letných škôl.

Keď k tomu prirátam kultúrne možnosti Londýna či napríklad univerzitné Crush Parties a River Boat Parties, LSE Summer School 2009 je rozhodne "the place to go". Kto by mal záujem o ďalšie informácie, nech sa neváha spýtať.