Richard Turcsányi: „China takes island dispute to the UN“

Rozhodne najzaujímavejšiu novinku o prebiehajúcich sporoch Číny a Japonsko o ostrovy vo Východočínskom mori priniesla anglická Al Jazeera. Podľa reportáže Čína oficiálne registrovala nárok na územie ostrovov Diaoyu/Senkaku k OSN. Reportáž rovnako uvádza, že takýto krok Číny je prekvapením pre mnohých politikov v regióne, keďže Čína dlhodobo odmieta angažovanie akejkoľvek tretej strany vo svojich teritoriálnych sporoch a zásadne preferuje bilaterálne jednania s druhou stranou. Tento ťah Pekingu spolu s niekoľkými sprievodnými javmi môže signalizovať hneď niekoľko skutočností.

Súčasné proti-japonské protesty po celej Číne sa pomaly vládnym predstaviteľom asi prestávajú páčiť (ak sa im niekedy páčili). Obávať sa môžu v prvom rade zhoršenia celkových vzťahov s Japonskom, ktoré by mohli ohroziť ekonomickú výkonnosť krajiny, čím by komunistická strana rozhodne stratila. Okrem toho sa však vláda môže nie úplne paranoicky obávať otočenia protestov proti sebe.

Možným vysvetlením kroku Číny môže byť súčasná zmena 40 ročného statu quo. Ostrovy sú od doby ich navrátenia Japonsku pod jeho kontrolou, pri čom USA sa vyjadrili, že na nich spadajú bezpečnostné garancie. Japonsko síce Číne dlhodobo umožňovalo využívať oblasť ostrovov k rybolovu, posledný vývoj v podobe ich znárodnenia však znamená posun k horšiemu. V tejto situácii si Čína môže myslieť, že obrátenie sa na OSN jej situáciu môže iba vylepšiť. Na mieste dokonca môže byť tvrdenie, že čínska vláda verí v priaznivý výsledok prípadného medzinárodného šetrenia a preto sa odvažuje k takémuto kroku.

Zaujímavým môže byť porovnanie tejto situácie s Juhočínskym morom, kde snaha ostatných štátov o multilaterálne riešenie zostáva ignorovaná. Je možné, že v tomto prípade Čína vidí opačný vývoj statu quo ako v prípade Východočínskeho mora, prípadne si svojim medzinárodne-právnym postavením nie je tak istá.

Nakoniec, prekvapujúcou skutočnosťou ohľadom celej diskutovanej správy je fakt, že si zatiaľ nezaslúžila prakticky žiadnu medializáciu. Napriek tomu, že praktický dopad takéhoto kroku bude pravdepodobne nevalný, jeho symbolická váha môže byť značná.  To, že sa správe nevenujú čínske noviny sa dá vysvetliť tak, že nie je určená pre domáce publikum (aj keď by mohla). Prečo správu ignorujú aj zahraničné média však zostáva nejasné.