Divoké metodologické leto 2010

„Words alone beat numbers alone.
Words with numbers beat words alone.
And numbers make sense, or much greater sense,
within verbal theory.“
Giovanni Sartori

Ešte ani poriadne nemrzne, a už sa objavujú nové programy letných škôl na rok 2010. A keďže niekedy treba takého akademické prázdniny plánovať okrem iného kvôli možným štipendiám so značným predstihom, a keďže mi práve prišiel mail o tom, že letná škola Európskeho konzorcia pre politologický výskum 2010 má svoju skupinu na Facebooku, podelím sa tu s dojmami z jej priebehu v lete 2009.

Letná škola Európskeho konzorcia pre politologický výskum (ECPR) sa koná každoročne v Lublani a ponúka približne dve desiatky kurzov s výlučne metodologickým zameraním, pričom sa hlási k metodologickému pluralizmu, rozdelenie na kvantitatívne a kvalitatívne prístupy ako aj na analytický a interpretatívny prístup považuje za zastaralé a jej kurzy sú zamerané ako na výlučne kvantitatívnu metodológiu a metódy, tak aj na prístupy kvalitatívne. V lete 2009 sa objavil aj kurz na „mixed methods“, relatívne horúci hit v sociálnovednom výskume kombinujúci, ako názov napovedá, oba prístupy.

Čo sa od tejto letnej školy dá očakávať? V prvom rade, hĺbka, do akej sa jednotlivé metodológie rozoberajú, podľa mojich dojmov aj podľa dojmov mnohých ďalších účastníkov, výrazne presahuje metodologické kurzy v rámci magisterských programov v Európe. Do istej miery to napovedajú aj názvy niektorých kurzov – málokde inde je asi možné absolvovať (v rámci politických vied) kurzy zamerané výlučne na fuzzy množiny, či expertné rozhovory. Ale aj kurzy, od ktorých by jeden mohol očakávať o niečo všeobecnejší záber, ako napríklad ten na prípadovú štúdiu, idú do veľkých podrobností – napríklad spomínaný kurz Case study mal zadaných približne tisíc strán literatúry a tomu zodpovedala aj miera podrobnosti.

ECPR nestanovuje prerekvizity v zmysle predchádzajúceho vzdelania, ale zdá sa, že minimálne prebiehajúce magisterské štúdium a určité nadšenie pre metodológiu je nutné na to, aby človek z tohto programu aspoň niečo vyťažil. Navyše treba dobre zvážiť vlastné možnosti, obzvlášť pokiaľ sa rozhodnete pre kvantitatívne zamerané kurzy. Ja som sa najprv rozhodla pre teóriu hier, aby mi po 48 hodinách na mieste došlo, že „high school calculus“, označený za prerekvizitu, rozhodne na komplexné pochopenie preberaného nestačí, a prešla k zakotvenej teórii. Každopádne ale treba spomenúť, že kurz na teóriu hier vedený Nolanom McCartym, takpovediac celebritou – prodekanom Woodrow Wilson School of Public and International Affairs na Princeton University – by bol určite veľmi zaujímavý pre niekoho, kto má za sebou aspoň semester – dva matematiky napríklad na Ekonomicko-správnej fakulte. Požadovaná úroveň matematiky ale prekvapila drvivú väčšinu účastníkov – spolubývajúca, ktorá v kurze pokračovala, denne referovala o približne päťhodinových bezvýsledných skupinových posedeniach nad „domácou úlohou“.

Oproti tejto skúsenosti – musím priznať, že dosť traumatizujúcej z hľadiska uvedomenia si okrem vlastnej kvantitatívnej neschopnosti aj fakt, aký významný metodologický prístup sa nielenže neteší priveľkej pozornosti v našich podmienkach, ale ani nie je do prezentovanej hĺbky príliš prístupný pre študenta s naším študijným zázemím z oblasti medzinárodných vzťahov (čitateľ odpustí generalizáciu mojej skúsenosti na celok a uzná, že kvantitatívna metodológia, ak sa niekde v ČR či SR na medzinárodných vzťahoch vôbec učí, pozostáva zrejme skôr zo štatistiky založenej na SPSS, ako na podnecovaní samotných matematických schopností) – bola voľba kurzu venovanému zakotvenej teórie výborným krokom.

Zakotvená teória, prístup usilujúci o abstrahovanie teoretického poznania z empirických dát, je oveľa používanejší v sociológii, ako v politických vedách, a možno aj preto bol vyučujúcim sociológ, profesor Jörg Strübing z Universität Tübingen. Napriek relatívne abstraktnému a na prvé počutie hrozivo znejúcemu obsahu danej metodológie šlo o veľmi praktický, ako povedal prof. Strübing, „hands-on kind of research course“, kde sa postupne preberal celý postup zakotvenej teórie, od stanovovania touto metodológiou vyskúmateľných otázok až po rôzne druhy kódovania a finálne tvorenie teórie. Nesmierne užitočný bol aj seminár zameraný na prácu s programom Atlas.ti, ktorý výrazne uľahčuje prácu s kvalitatívnymi dátami, a ktorý, napriek veľkej obľúbenosti u sociológov, v našom prostredí širšiu pozornosť pri výskume v politických vedách zrejme stále nevzbudil.

Počas letnej školy som nemala možnosť urobiť si prehľad o všetkých kurzoch, každopádne na základe toho, čo sa šuškalo cez prestávky, je určite možné odporučiť kurzy Case Study, Game Theory (za predpokladu solídneho matematického vysokoškolského základu) ďalej kurzy vedené Benoitom Rihoux, Bernhardom Kittelom, Brunom Cautrèsom, a samozrejme zakotvenú teóriu (Grounded Theory) s prof. Strübingom (aby som spomenula aspoň niektoré). Naopak protesty zo strany študentov sa vyskytli na kurze Mixed Methods, ktorý podľa mnohých z nich nebol dostatočne kvalitný.

Kurz na zakotvenú teóriu nielenže pomôže tým, ktorých zaujíma práve táto metodológia, ale je celkovo prínosný aj pre zlepšenie schopností analýzy kvalitatívnych dát a príjemný v tom, že po jeho skončení má človek pocit, že danú metodológiou vie prakticky použiť (a v zásade to tak do istej miery aj je). Oproti tomu kurz na teóriu hier si kládol za cieľ naučiť študentov pochopiť aplikovaný výskum v politických vedách založený na teórii hier, čo mnohých priviedlo na myšlienku, či by si za dva týždne 24/7 štúdia konkrétnej metodológie nemohli odniesť viac, ako schopnosť prečítať najnovšie číslo American Political Science Review (treba ale podotknúť, že v prípade teórie hier možno naozaj nemohli).

Jeden kamarát sa ma spýtal, či mu odporúčam letnú školu ECPR, keďže by namiesto toho mohol stráviť čas niečím tematickým. Pre tých, čo majú podobnú starosť, tvrdím, že podľa mňa otázka stojí opačne – prečo by mal človek tráviť čas vŕtaním sa na letnej škole v čiastkovom tematickom probléme, keď môže absolvovať dva týždne štúdia, ktoré mu – pri správne zvolenom kurze – pomôžu prakticky v akomkoľvek budúcom výskume. Naštudovať si prostredníctvom samoštúdia partikulárne otázky spojené s problematikou, ktorá vás zaujíma, je nepomerne jednoduchšie, ako naštudovať si doma s knihou v ruke axiálne kódovanie.

Záverom treba zmieniť, že letná škola ECPR je veľmi intenzívnym študijným zážitkom. Množstvo literatúry človeka pripúta k stoličke v niektorých kurzoch aj na celú noc a tí, čo sa rozhodnú pre aktívny sociálny život, zrejme z tejto letnej školy príliš nevyťažia. Na druhej strane, pre kohokoľvek s ideou, čo a približne ako chce skúmať či už v rámci diplomovej, alebo – nepochybujem – aj akejkoľvek ďalšej práce – je táto letná škola výhodnou investíciou do budúceho odborného rastu.

May we all see each other in Ljubljana 2010! ;)