Chodil tam aj Nicolas Sarkozy, tak to musí byť dobrá škola... (časť prvá)

...fakt je, že Nicolas túto školu nedokončil, lebo nevedel poriadne anglicky. O čom je reč? O Institut d’Etudes Politiques, ľudovým názvom Sciences Po, v Paríži, kam ma poslala na jednosemestrálny výlet KMVES FSS MU. Ďakujem :) A teraz k veci, ktorá snáď zaujíma viacerých študentov medzinárodných vzťahov, ktorí pokukujú po možnosti stráviť semester+ na Sciences Po (a pre všetkých škodoradostných čitateľov) – aká je škola s povesťou „it“ education pre kariéru v medzinárodnej politike aj francúzskej štátnej správe, minimálne v celofrancúzskom meradle?

Začnem tými menej akademickými charakteristikami, ktoré nepovažujem za príliš dobre oddeliteľné od toho zvyšku. V prvom rade, ak ste nikdy neboli vo Francúzsku inak ako turisti – rovnako ako ja pred príchodom na IEP – budete zaskočení tým, ako veľmi dokážu život znepríjemniť pre našinca skutočne nepochopiteľné byrokratické praktiky. Je to síce trošku mimo zameranie Politica Mundi, ale pre štúdium vo Francúzsku a zvlášť v Paríži treba určite zvážiť aj nasledovné fakty:

- Francúzi, viac-menej en bloc, majú skôr menej radi cudzincov, čo vám potvrdí aj tá hŕstka Francúzov, ktorí sú v tomto smere (relatívne, skúste byť na chvíľu z Alžírska...) bez predsudkov. Znamená to v praxi kopu nepríjemností, od vybavovania účtu v banke cez ubytovanie cez električenky a tak ďalej. Po Sciences Po koluje historka o tom, že traja poľskí študenti prišli do rovnakej banky v jednom týždni, že si chcú založiť účet, jednému to vybavili na počkanie, druhému počas dvoch týždňov a tretiemu povedali, že to nie je možné.

- Bežný postup na pri vybavovaní čohokoľvek je taký, že na konkrétne miesto donesiete všetky doklady, ktoré považujete logicky za potrebné. Čo je väčšinou málo, pretože Francúzi považujú za normálne si pri vybavovaní električenky od vás vypýtať tzv. justificatif de domicile, inými slovami, prehlásenie majiteľa bytu/domu, kde bývate, že tam skutočne bývate, spolu s kópiou jeho OP a poslednými tromi faktúrami za plyn a elektrinu. Nekecám.

- Takže úplne všetko vybavujete na viackrát, zlaté študijné FSS, zlatý dopravný podnik mesta Brna aj Bratislavy, zlatá VZP... Po tom, ako napríklad zmeny v learning agreemente vybavujete tri týždne, sa niekde naštvete, napríklad ako ja na Centre pre Európu na Sciences Po, pošlete ich (slovensky, česky) na príslušné miesto, kde Slnko nesvieti, zabuchnete za sebou dverami, a začnete sa tešiť do Strednej Európy. (Napríklad mne na škole povedali, že zmeny v learning agreemente sa riešia na direktoráte pre master. Tam som uvážlivo dorazila v úradných hodinách, aby ma odtiaľ poslali na Centrum pre Európu, kde ale bolo 15 minút po zatváračke, následkom čoho mi ich milá zamestnankyňa ten podpis proste dať odmietla, že mám prísť budúci týždeň. Budúci týždeň dorazím, papier v ruke, a pani zamestnankyňa povie, že vraj kde mám screenshot rozvrhu. Tak sa pýtam, že na čo. No vraj aby to mohla skontrolovať, či mám skutočne tie predmety. Tak hovorím, že screenshot nemám, lebo nikto nepovedal, že mám mať, a či to teda nemôže skontrolovať v systéme. Vraj nie, pretože „sa to tak nerobí“. (MV-poznámka, pojem „standard operating procedures“ práve získal úplne nový rozmer.) Lenže... copy shop je tak na polhodinku, a to už bude Centrum pre Európu zatvorené. Hm, nevadí, tak príďte zajtra. $^#*&()(**W()___)I(&%$#@!)... Ale...

- ...pokiaľ riešite zmeny v learning agreemente, už ste vlastne „za vodou“. Najväčší parížsky problém sa totiž volá ubytovanie. Dopyt, snáď niekoľkonásobne, prevyšuje ponuku, a výsledkom je situácia, kedy o 11.40 je už prenajatý byt objavivší sa online o 10.30 (a fenomén študentov-bezdomovcov a squatterov, no kidding). Ak sa vám náhodou podarí po prekúsaní sa desiatkami až stovkami ponúk dohodnúť na stretnutí, vaša frustrácia sa umocní po zistení, že spolu s vami na obhliadku dorazilo ďalších 10 ľudí, ktorí, poznajúc situáciu vo Francúzsku, doniesli potvrdenie o príjme svojom, bankové prehlásenie o bonite klienta, potvrdenie o príjme rodičov, snáď aj výpis z registra trestov... proste takzvaný „dossier“. Následne si majiteľ vyberá, kto mu je najsympatickejší. Vzhľadom na prvú odrážku je to väčšinou Francúz, plus samozrejme ten s najväčším príjmom a najlukratívnejším zamestnávateľom. Face it, if you’re from Central Europe, you are not to be trusted. Možno ak vaši rodičia zarábajú príjem nadpriemerný aj na francúzske pomery a máte k dispozícii ich daňové priznania za posledný rok vo francúzštine. Možno.

- S predchádzajúcim bodom súvisí, že francúzske školy poväčšine nemajú k dispozícii internáty, čo pre Sciences Po platí 100%, takže na francúzsky trh s nehnuteľnosťami budete chtiac-nechtiac hodení. Pokiaľ nemáte v Paríži vlastnú nehnuteľnosť, príbuzných či kamarátov s voľnými ubytovacími kapacitami, predchádzajúcu situáciu budete zažívať približne týždeň až dva. Dobu vynásobte dvomi až nekonečnom, pokiaľ neviete po francúzsky a nie ste ochotní platiť za (komicky predražené) služby tým niekoľkým realitným kanceláriám, ktoré sa špecializujú na anglicky hovoriacich expatov. (Ďalší pekný pohľad na bývanie v Paríži k dispozícii tu.)

- Keďže prechádzajúca situácia vám bráni získať tzv. justificatif de domicile, treba sa zmieriť s tým, že kým nemáte byt, nemáte ani mobil, električenku (tj. za jednu cestu metrom platíte 1,60 eur), dokončený zápis na Sciences Po, a samozrejme ani číslo sociálnej poistky, pokiaľ ste sa náhodou rozhodli si v naivnej predstave, že EU odstránila prekážky voľnému pohybu pracovnej sily aj v prípade Francúzska, spríjemniť dosť drahý študijný pobyt legálnou prácou.

Všetko vyššie uvedené sa dá univerzálne aplikovať na všetky aspekty vybavovania čohokoľvek vo Francúzsku... Pokiaľ si myslíte, že či už štúdium na slávnej univerzite, nočný odraz Notre Dame na hladine Seiny, dobré víno za 2 eurá/fľaša alebo výpredaje na Rue de Rivoli to dokážu prebiť, go for it. O škole, živote študenta na výmennom programe a ďalších radostiach nabudúce.