To, že sa v Ázii vo všeobecnosti teší rodina o niečo väčšej úcte a má o niečo väčšiu váhu ako u nás je dobre známe. Často krát sa s tým stretávame aj v politike, Severná Kórea je asi najviac notoricky známy príklad rodinných dynastií. Kishore Mahbubani vo svojom článku Dynastic Asia však spomína príkladov viac: nová juhokórejska prezidentka Park Geun-hye je dcérou kontroverzného Park Chung Heo, nový čínsky líder Xi Jinping je synom vice-premiéra Xi Zhongxuna, (staro)nový japonský premiér Shinzo Abe je vnukom a synovcom dvoch bývalých premiérov. Autor spomína podobné situácie aj na Filipínach, v Malajzii, Singapure, Indii a Pakistane. Mohli by sme ho ešte doplniť o, samozrejme, Brunej, ale aj Thajsko, Myanmar-Barmu, prípadne ďalšie príklady zo západnej Ázie.
Mahbubani však neposkytuje iba výpočet príkladov štátov s rodinnými dynastiami. Predkladá tézu, že kým pri raste popularity a postavenia mohlo lídrovi jeho rodinné zázemie pomôcť, presne naopak to môže byť počas doby v úrade, kde akýkoľvek sentiment za predchodcom môže byť vysoko kontraproduktívny a môže viesť k osobnému neúspechu a kríze v štáte. Autor je však pomerne optimistický, keď tvrdí, že našťastie väčšina lídrov vo východnej Ázii pristupuje k svojmu úradu a krajine zodpovedne.
Uvidíme, ako sa s takýmito vyhliadkami popasuje súčasná generácia vodcov. Nie len ten severokórejský sa asi bude musieť občas rozhodovať medzi rodinou a krajinou.
Žádné komentáře:
Okomentovat