Na Slovensku je to proste tak...

Je trochu smutné,že prvý „slovenský“ príspevok tohto perspektívneho blogu bude mat pochmúrny podtón. Alebo skôr tragikomický. Pretože na Slovensku je to tak :( Sľubné demokratizačné procesy z konca 90. rokov sa zdali byt nezvratné. Avšak ani nie desať rokov po odstavení Vladimíra Mečiara od moci sa jeho Hnutie za demokratické Slovensko stalo opäť súčasťou vlády. Znalci slovenských politických pomerov dvíhali varovný prst. Optimisti ale stále verili, že hlavný vládny aktér – strana Smer – dokáže problematických partnerov udržať na uzde a k žiadnym dramatickým zmenám nedôjde.

Po posledných udalostiach sa ale už asi nenájde nikto súdny, kto by bol schopný tvrdiť, že nová vládna koalícia sa bude chovať štandardne. A teraz nenarážam na jej likvidáciu („doladenie“) ekonomických reforiem predchádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu. Narážam na dodržiavanie elementárnych demokratických pravidiel! Je navyše smutné, že primárnym zdrojom týchto krokov nie sú potenciálne problematické subjekty HZDS, alebo SNS, ale priamo Smer (od ktorého sa naopak čakalo, že by mal byť garantom štandardného chovania sa vlády) a jeho predseda. Premiér Róbert Fico sa totiž svoj súboj s médiami po niekoľkých konfliktoch rozhodol riešiť radikálne. Až príliš radikálne!

Vládna koalícia sa rozhodla prijať nový tlačový zákon, ktorý (v súčasnej podobe) výrazne zasahuje do slobody médií. Okrem iného je problematické predovšetkým to, že zavádza povinnosť dať priestor na odpoveď/reakciu na zverejnenú informáciu. A pozor – to aj v prípade, že bude pravdivá! Podrobnejšie viď napr. články v denníkoch Sme, alebo Pravda. Slovenská novinárska obec sa proti novej úprave výrazne ohradila a dokonca došlo aj k tomu, že denníky vyšli protestne s bielou prvou stranou. K niečomu takému došlo v novodobej histórií Slovenska iba tretí krát, pričom naposledy práve v dobe vlády V. Mečiara, ktorý chcel novinám zvýšiť DPH a týmto spôsobom ich ekonomicky likvidovať. Snaha zmeniť tlačový zákon má dokonca medzinárodný dopad. Proti aktuálnemu návrhu vyjadrila svoje výhrady OBSE.

O tom, že nejde o nepodstatnú záležitosť svedčí aj to, že opozičné strany sú ochotné kvôli tlačovému zákonu riskovať svoju medzinárodnú kredibilitu. Pohrozili, že nepodporia tzv. lisabonskú zmluvu týkajúcu sa reformy EÚ, ak vládna koalícia tlačový zákon schváli. Ide v podstate o jediný nástroj, ktorý opozícia v komunikácií s koalíciou má. Ich hlasy sú vzhľadom na nutnosť kvalifikovanej väčšiny potrebné, aj keď celá situácia tak budí dojem politického vydierania.

Vládna koalícia je odhodlaná zákon presadiť za každú cenu. Aktuálny návrh už prešiel príslušným výborom Národnej rady a v podstate posledná šanca na nápravu bude v priebehu schvaľovania návrhu v pléne NR SR. Držme palce, že nakoniec predsa len zvíťazí zdravý rozum, pretože prijatím tohto zákona v súčasnej podobe by sa Slovensko vrátilo o desať rokov späť. Každý koho dráždilo, že politológovia stále SR nezaraďujú medzi štandardné liberálne demokracie bude musieť zase sklopiť uši a dať im za pravdu.

A vážení! Ja viem aký je dnes dátum, ale toto skutočne nie je prvý apríl... Bohužiaľ...