Dá sa s určitým nadnesením povedať, že staronový americký prezident Barack Obama je asi najmenej populárny práve vo svojej krajine, kde vyhral iba pomerne tesnou väčšinou. Naopak, podľa prieskumov ho preferuje rozhodná väčšina obyvateľov v iných častiach sveta, Európu nevynímajúc. Práve na starom kontinente sa teší Obama neutíchajúcej podpore, keď podľa niektorých prieskumov by ho volilo až 90 % Európanov. Niektorí komentátori a média túto skutočnosť nazývajú „paradoxom“, keď podľa nich je Obama najmenej „európskym“ americkým prezidentom za dlhú dobu. Otázka však znie – chceme aby bol americký prezident naozaj viac zameraný na Európu?
Pozrime sa na niektoré z tém, ktoré víria vzduch v medzinárodných vzťahoch v poslednom čase. Konflikt v Sýrii, Iránsky jadrový program a reakcie Izraelu, ekonomická situácia v Grécku a iných krajinách Eurozóny, bezpečnostná situácia v Iraku/Afganistane/Pakistane, situácia v Juhočínskom a Východočínskom mori, prevrat v Mali, bezpečnostná a humanitárna kríza vo Východnej Afrike. Pri pohľade na dlhodobejšie top témy môžeme pridať rast Číny, Blízkovýchodný konflikt, severokórejský jadrový program, „veľkú hru“ v energetickom regióne strednej Ázie, problematiku globálnej zmeny klímy, alebo ešte stále prebiehajúce (?) obchodné jednania WTO.
Svetová politika sa dnes väčšinou nehrá v Európe a jej bezprostrednom okolí, a tam, kde sa hrá, zase Európa nemá dôležité postavenie. Kým prvá skutočnosť je fakt, ktorý sa ťažko dá zmeniť, no zároveň nemusí byť vnímaný negatívne, druhý bod je tým skutočným dôvodom, prečo Amerika Európu často ignoruje. Riešenie je však v rukách Európy. To by ale musela najskôr vyriešiť svoje vnútorné problémy, a(lebo) vytvoriť skutočnú spoločnú zahraničnú politiku, podporenú konkrétnymi nástrojmi, inými ako iba pasívne vysielanie svojej soft power. Očakávať od amerického prezidenta, že bude pomáhať riešiť Európe vlastné problémy, alebo ju bude zapájať do svetového diania, tak ako by to mal robiť správny starší brat, je trochu nemiestne.
Příspěvky
