Transatlantické spoločenstvo a bezpečnostné výzvy v 21. storočí

Konečne to máme za sebou! Akcia, na ktorú sa celý IIPS pripravoval už od začiatku roka. Konferencia, ktorá svojim významom presahuje miestnu politologickú komunitu a dokonca si trúfam povedať, že i hranice ČR ako takej. Kvalitou obsadenia a náročnosťou príprav o dve triedy lepšia, než ostatné akcie z našej dielne.

Nedá mi, aby som sa nepodelil o pár postrehov a čerstvých dojmov. Nebudem pritom hovoriť o obsahu príspevkov – krátke zhrnutie bude v dohľadnej dobe dostupné na našich webových stránkach a na stránkach serveru natuaktual.cz, kde je aj zaujímavý rozhovor s J. D. Crouchom II., bývalým poradcom amerického prezidenta a poradcom ministra obrady pre raketovú bezpečnosť, ktorý na konferencii vystúpil.

Zameriam sa skôr na pár detailov zo zákulisia. V prvom rade musím podotknúť, že zorganizovať konferenciu mimo miesto pôsobiska kladie na organizátorov niekoľkokrát väčšie nároky po logistickej stránke. Našťastie účastníci nemali žiadne nesplniteľné požiadavky, takže o to ľahšiu úlohu sme mali. Aj tak ale zarazí, keď renomovaný hotel na najvyššej úrovni u troch hostí zamení meno s priezviskom a navyše u jedného hosťa svojvoľne zruší rezerváciu. Asi si ale musíme zvyknúť, že čím väčší a drahší hotel, tým väčšie komplikácie. :)

Zaujímavé bolo sledovať aj prácu Ministerstva zahraničných vecí, ktoré pre konferenciu poskytlo skvelé reprezentatívne priestory (v ktorých bola mimochodom rozpustená Varšavská zmluva, čo malo vzhľadom k téme konferencie špeciálny význam). Musím oceniť profesionálny prístup MZV. Aj napriek niekoľkým drobným incidentom (napr. v súvislosti s pravidlom, že žiaden návštevník by sa v budove MZV nemal pohybovať bez sprievodcu) išlo o bezproblémovú spoluprácu.

Keďže samotný minister mal nad celou akciou (spolu s rektorom Masarykovej univerzity) záštitu, plánovalo sa, že na úvod konferencie prednesie otváraciu reč. Ako to ale u najvyšších štátnych predstaviteľov býva, ich program sa mení každú minútu. Jeho viac než primeraným náhradníkom za MZV tak bol prvý námestník Tomáš Pojar. Osobne to vnímam ako pozitívnu zmenu pretože a) Pojar je známi svojou priamočiarosťou a otvorenosťou, čo dalo jeho vystúpeniu náležitý šmrnc a b) zostal prítomný celý prvý blok, takže sa mohol aktívne zapojiť aj do diskusie a tým ju obohatiť.

Program konferencie sme nechávali tlačiť u subdodávateľa, takže sme jeho finálnu verziu museli dodať v patričným časovom predstihu. Preto je mimoriadne cenné, že okrem ministra k žiadnej zmene programu nedošlo a všetci prednášajúci sa skutočne dostavili. Otázne to bolo hlavne u Frasera Camerona, riaditeľa EU-Russia Centre, ktorý pár dní pred konferenciou musel svoj program upraviť, ale nakoniec našiel minimálne priestor na to, aby priletel večer pred konferenciou a po svojom príspevku zase smeroval späť. Takéto cestovanie na otočku mu na nálade nepridalo, ale myslím, že to bolo lepšie riešenie, ako keby sme jeho príspevok museli zrušiť.

Celkovo možno hodnotiť konferenciu ako veľmi úspešnú. V závere sa samozrejme musím poďakovať všetkým, ktorý sa svojim úsilím pričinili o jej hladký priebeh. Bez ich vkladu by mohla prebehnúť iba ťažko! Teším sa na ďalšie podobné akcie...